Význam využívania mentoringu ako spôsobu podpory ďalšieho profesijného rozvoja a vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov škôl vidíme najmä v prvom roku ich pôsobenia na škole, kedy začínajúci kolega absolvuje adaptačné vzdelávanie, keďže práve vtedy sú začínajúci pedagogickí a odborní zamestnanci v priamom a úzkom kontakte s prideleným uvádzajúcim, ktorý je vnímaný ako skúsený a predáva svoje „know-how“ mladšiemu a menej skúsenému kolegovi. Takto poňatý vzťah môžeme za istých podmienok charakterizovať ako mentorský.

Ako sme naznačili, mentoring vo svojej podstate znamená, že skúsenejší kolega, ktorý má bohaté praktické skúsenosti, pomáha menej skúsenému, respektíve neskúsenému tak, že je mu sprievodcom v období zmeny, radí mu, podporuje ho a podobne. Taktiež mu pomáha odhaliť svoj potenciál a využiť svoje schopnosti za účelom kariérneho rastu, profesijného, ale aj osobnostného rozvoja. Základom mentoringu je teda spolupráca medzi mentorom a mentorovaným založená na vzájomnej dôvere, vzájomnom rešpekte a na tom, že je výrazne preferovaný individuálny prístup.

Je to vo svojej podstate plnohodnotné a svojím spôsobom aj systematické sprevádzanie kolegu v začiatkoch jeho kariéry, kedy mu predávate svoje skúsenosti, podporujete ho prakticky, ale aj emocionálne, pomáhate mu adaptovať sa na prácu, ale aj na kultúru školy a zaužívané pravidlá. Poukazujete na jadro jeho práce, čo v podstate robiť musí, čo môže a čo smie, aké pravidlá musí dodržiavať a v čom môže hľadať vlastnú cestu.