Adaptačné vzdelávanie tvorí v podstate východisko ďalšieho profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov. Jeho cieľom by malo byť eliminovanie negatívnych dôsledkov nástupu do zamestnania, avšak zle podchytené a realizované adaptačné vzdelávanie môže negatívne efekty ešte viac prehlbovať. 

Čiže adaptačné vzdelávanie a adaptačný proces ako celok je akýsi medzník medzi vysokou školou a úplnou pripravenosťou na výkon svojho povolania. Absolvent vysokej školy je síce teoreticky veľmi dobre vybavený, ale na druhej strane krátka prax počas štúdia neprináša ucelený pohľad a dostatok skúseností pre budúci výkon povolania. A najmä očakávania mladého učiteľa či iného pedagogického a odborného zamestnanca sú často od reality veľmi vzdialené.

Prvým krokom pre ďalší profesijný rozvoj mladých kolegov a ich úspešnú adaptáciu je oboznámenie sa s pracoviskom, kolegami a podmienkami práce. Zvládnutie procesu adaptácie je podmienené kvalitou adaptačného programu školy a školského zariadenia, profesionalitou uvádzajúceho pedagogického a odborného zamestnanca a spoluprácou ostatných kolegov. Čiže kvalita programu, partnerské vzťahy a dobrá otvorená komunikácia výrazne prospievajú k rýchlej adaptácii.