Asi som vyhorel…

Predstavte si, že ste vo vzťahu. Svojho partnera milujete najviac ako viete. Dávate mu všetko, čas, priazeň, proste srdce na dlani. A on vám to neopätuje, neopláca. Len prijíma a nedáva. Nie deň, ani mesiac, ale dlhodobo. Vy stále a stále len dávate a dávate, a nič neprijímate… Máte pocit, že sa už do vzťahu neoplatí investovať ani cent či sekundu. Nepociťujete žiadne zadosťučinenie, vôbec už z toho nemáte dobrý pocit. Všetko čo urobíte, sa vám nevracia.

A teraz si predstavte, že podobný vzťah máte so svojou prácou. Venujete jej mnoho času, úsilia, snahy až námahy. A zrazu máte pocit, že všetko je na nič. Cítite sa tak, akoby ste strácali svoju lásku, či vediete jednostranný vzťah. Ak je to tak, pravdepodobne ste vyhoreli.

Vo vzťahu k práci, sa syndróm vyhorenia (burnout syndrome) spája najmä s pomáhajúcimi profesiami, kedy naozaj investujete veľa času a prostriedkov do iných. Tento stav vyhorenia nastáva ale až vtedy, keď máte pocit, že vy ste dali všetko, a nič už neostalo pre vás. Čoraz častejšie sa s ním však stretávame aj pri iných profesiách, najmä keď sú ľudia dlhodobo vo vysokom pracovnom nasadení, a časom prestanú veriť aj zmyslu svojej práce.

Väčšinou sa to najskôr začína stresom a nestíhaním, keď práci obetujete aj veľa zo svojho osobného času, a myslíte na ňu aj vo svojich voľných chvíľach. Prestávate mať pocit, že to, čo robíte má zmysel a význam. Práca vás prestáva baviť, a napriek tomu, že sa snažíte ako viete, nie ste patrične docenený. Ale ak dlhodobo neriešite seba, svoje prežívanie, zo stresu sa stane stres chronický, potom to môže prejsť do chronickej únavy, a nakoniec naozaj môžete vyhorieť.

Neraz sa k tomu pridávajú a stav zhoršujú aj nepriaznivé medziľudské vzťahy v práci, nie veľmi príjemná kultúra firmy či organizácie, nevhodný prístup manažmentu a vedenia, ako napríklad nedostatok uznania, ale aj zvýšená pracovná záťaž, pôsobenie rušivých elementov v práci, pociťovaná nespravodlivosť či nezáujem.

Z môjho pohľadu je však na syndróme vyhorenia najhoršie to, že ovplyvňuje nie len prácu a pracovné výkony, ale najmä naše celkové prežívanie a žitie. Tento stav sa potom môže prenášať do našich vzťahov a negatívne ich ovplyvňovať. V krajnom prípade ostávame svojím spôsobom nešťastní doma a aj v práci, a z takéhoto kolobehu nás niekedy nevyvedie ani dovolenka, pretože ani na nej sa už nevieme odreagovať.

Netreba však zúfať, aj takýto stav sa dá zvrátiť. Je síce pravda, že mnoho ľudí v takomto stave mení svoje zamestnanie a hľadá uplatnenie inde, niektorí sa snažia hľadať pomoc u profesionálov, napríklad u supervízorov. Človek si vie v mnohom pomôcť sám, ale úprimne, keď sme vyhorení, potrebujeme oporu viac z vonku, lebo vo vnútri sa hľadá už ťažko.

Predstavte si seba ako oheň. Keď dlhšie neprihodíte nejaké polienko, pomaly zhasínate. Pokiaľ pahreba ešte tlie, stále sa aj malý konárik zapáli a prebudí vo vás život. Ale keď už úplne vychladnete a ste len studený popol, vtedy je potrebné oheň založiť nanovo. Ale ako Fénix, z popola je možné vždy vstať.

Dôležitá je preto prevencia. Každý jeden z nás sa môže naučiť efektívne riadiť svoj čas, naučiť sa efektívne používať relaxačné techniky, snažiť sa o rovnováhu pracovného a súkromného života. V práci zasa môžeme podporovať a vytvárať dobré kolegiálne vzťahy a priateľskú komunikáciu. Takto pomyslene môžete prikladať do vášho ohňa malé konáriky, ale keď ich bude stále viac, vaša energia a chuť bude časom rásť.

V tomto ohľade by som však rada apelovala hlavne na manažment, pretože vedúci pracovníci vedia svojím prístupom veľmi veľa ovplyvniť. Ak nechcete strácať svojich verných a kvalitných zamestnancov, zamyslite sa, aké dôsledky môže syndróm vyhorenia mať na chod vašej firmy. Existuje mnoho finančne beznákladových preventívnych opatrení, ktoré môžete zavádzať, a tak priaznivo ovplyvňovať to najcennejšie, čo vaša firma má, a to sú ľudia, ktorí u vás pracujú, tvoria váš kapitál, vytvárajú image firmy a celkovo, robia vašu firmu tým, čím je.

Dokážte svojim zamestnancov, že ich práca má zmysel, že bez ich práce by mnoho vecí nefungovalo. Snažte sa ich pozitívne motivovať a hlavne, buďte spravodlivý. Pomáhajte vytvárať dobrý kolektív, riešte konflikty a nezametajte ich pod koberec. Taktiež môžete využívať prvky age managementu a talent managementu, ale najmä buďte ľudský a férový.

Zaujímajte sa o svojich ľudí. Tým nič nepokazíte, práve naopak, dokážete, že vám nie sú ľahostajní a pracovať pre vás je ich výhra.

Podporte svoje vedomosti aj v tejto oblasti a kontaktujte nás ohľadom vzdelávania určeného pre manažment firiem a organizácií. Alebo sledujte našu ponuku vzdelávaní pre verejnosť.

Mgr. Viktoria Pancikova, PhD.
Aktívne sa venujem vzdelávaniu dospelých a tvorbe vzdelávacích programov. Do môjho portfólia patria témy ako firemné vzdelávanie, od adaptačného až po pravidelné vzdelávanie, príprava lektorov a rozvoj manažérov, ale aj mentoring a koučing. V daných oblastiach sa neustále vzdelávam a publikujem.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *