Sila slova a čaro pozitívnej motivácie

Všetci snáď poznáme nasledujúcu situáciu. Dobrá práca je vnímaná ako samozrejmosť, ale aj ten najmenší prešľap je často kritizovaný. Poznáme to najčastejšie z práce, ale doma to niekedy platí tak isto. Ak dieťa zo školy donesie zlú známku, haníme ho. Ale pochválime ho za dobrú vždy? Ak partner či partnerka umyje riad ako vždy, je to štandard a nik sa nad tým nezamýšľa, ale ak ho neumyje, občas je z toho oheň na streche. Slovo má veľkú moc, ale často ho používame v negatívnom kontexte, radšej vyjadrujeme nespokojnosť, ako by sme mali pochváliť, vyjadriť vďaku či podporu.

A v práci to platí dvojnásobne. Zamestnávateľ od nás očakáva kvalitnú prácu. Však nás za ňu platí. Takže, väčšinou ak neurobíte nič výnimočné, tak sa pochvaly a uznania nedočkáte. Ale skúste urobiť niečo zle. To sú hneď napomenutia, pokarhania, sankcie, limity a podobne. V takýchto situáciách sa stáva, že človek pracovne stagnuje. Neoplatí sa mu pretrhnúť od roboty, radšej si dá pozor, aby nechyboval. Potom pracuje pomalšie, síce možno precíznejšie, ale bez chuti. Neurobí viac, len to, čo je nutné. Nedá vykonanej práci pridanú hodnotu. Môže mať z toho pocit, že jeho práca je „samozrejmosť“ a nikto ju neocení (k tomu môžeme prirátať nižšie platové ohodnotenie)… Namiesto toho, aby bol takýto človek motivovaný, je demotivovaný.

Demotivácia je veľmi silná. Stavím sa, že keby ste sa spýtali svojich kolegov či svojich známych, čo ich v práci demotivuje, hneď by našli odpovede. Niekoľko odpovedí. Ale keby ste sa  ich spýtali na to, ako sú motivovaní, s väčšou pravdepodobnosťou by nasledovalo kratšie či dlhšie premýšľanie.

V zásade poznáme dva základné druhy motivácie. Pozitívnu a negatívnu. Niekedy máme pocit, že s tou negatívnou sa stretávame častejšie. Už od detstva. Všetci si isto dobre pamätáme prehlásenia typu: „Ak si neupraceš skriňu, nepôjdeš na kúpalisko!“ alebo „Ak budeš mať na vysvedčení trojku, nekúpim ti ten bicykel!“ Už len pri spomienke zažívame nepríjemné pocity. Následné upratovanie, či učenie sa nám radosť neprinášalo. Bolo to ako vyhrážanie. Niekedy stačí len preformulovať vetu a celkový pocit, a následný postoj je omnoho príjemnejší. „Keď si upraceš skriňu, pôjdeme na kúpalisko a môžeš ísť aj na tobogan.“ Toto platí aj pre dospelých. Všetci sme v kútiku duše stále deti a stále nám je príjemnejšie počúvať príkazy, ktoré sú formulované pozitívne. A spravidla, aj práca pod víziou odmeny či uznania, je omnoho príjemnejšia ako pod hrozbou represie.

Jednými z najlepších a zároveň aj beznákladových foriem motivácie je pochvala a slovné ocenenie kolegov. Poviete si, že je to triviálne, ale nie je. Takýmto spôsobom prejavujete nielen svoju ľudskosť, ale aj to, že sa o svojich kolegov, zamestnancov, či podriadených zaujímate, a vidíte ich prínos pre vašu firmu či organizáciu. Zároveň ich tak udržujete motivovaných. Samozrejme, chváliť treba len vtedy, keď si situácia pochvalu vyžaduje. Pochvala musí mať svoju váhu a cenu. Ak budete chváliť každého a vždy, pochvala stráca svoju hodnotu.

Mnohé firmy dnes začínajú mať problém s udržateľnosťou stabilného a kvalifikovaného personálu. Jedným z efektívnych a preventívnych opatrení je vytvorenie motivačnej stratégie a príjemného pracovného prostredia, čo si dnešní ľudia cenia niekedy viac ako o niekoľko eur na výplate viac. Dobré pracovné prostredie a príjemná atmosféra na pracovisku, patria taktiež k spôsobom, ako možno zvýšiť motiváciu a angažovanosť zamestnancov, takpovediac zadarmo.

Ak chceme efektívne motivovať aj bez ekonomických výdavkov, je naozaj vhodné zamerať motiváciu pozitívne a premyslieť si, že čo chceme motivovaním docieliť, ako chceme motivovať, a aké prostriedky využijeme. Motivácia je však veľmi krehká, pretože každý motivačný spôsob sa dá otočiť či zle použiť, a tak sa stáva z neho nástroj demotivácie!

Ak sa chcete o tejto problematike dozvedieť viac, neváhajte sa prihlásiť na naše vzdelávanie, zamerané práve na motiváciu zamestnancov.