Kedy koučovať?

Ako som už v minulom blogu Nie je koučing ako koučing… písala, že čo je a čo nie je koučing, je potrebné sa zamyslieť aj nad tým, kedy koučovať a kedy nie.

Začala by som ale tým, že všetko, čo je dnes moderné, je tak trochu aj zneužívané. A práve pri koučingu to platí dvojnásobne. Nejde len to, že sa „koučuje“ nesprávne a to, čo koučingom mnohí nazývajú, ním vôbec nie je… A keď sa už aj správne koučuje, tak sa koučuje aj to, čo sa nemusí a koučing sa využíva tam, kde nemá zmysel (veď je to moderné…). Ale tak ako vo vzdelávaní má každá metóda svoj zámer, možnosti, limity a hranice, a každou vieme docieliť niečo iné, tak ani koučing nie je „všeholiek“ na všetky problémy. Na prednáške sa rýchlo dozviete množstvo informácií, prostredníctvom inštruktáže si osvojujete zručnosti (typický príklad je autoškola), na tréningu opakovaním trénujete svoje zručnosti či schopnosti, a prostredníctvom koučingu by sme mali nachádzať riešenia vlastných problémov.

Koučingom – prostredníctvom koučovacieho rozhovoru sa snažíme docieliť to, aby náš klient hľadal riešenia na svoje problémy a následne ich zaviedol do svojho života. Ale aký problém je vhodné koučovať? Máte viesť s niekým hodinový koučovací rozhovor,  keď by mu stačila jedna dobre overená rada? Budete mrhať vašim aj jeho drahocenným časom, keď problém vyrieši jedna informácia? Samozrejme, že nie.

Naozaj je vždy potrebné zamyslieť sa nad tým, či koučovať alebo nie. Ak ste manažér, zamyslite sa, či problémy v práci nevyrieši efektívnejšie skôr vzdelávanie, supervízia či iná technika manažmentu. Keď ste sa už rozhodli, že koučing je tá správna cesta, je potrebné si uvedomiť, že koučing je veľmi individuálny a koučovať je možné širokú paletu problémov osobného aj pracovného života. Môže ísť o medziľudské vzťahy, organizáciu pracovného času, o kariérny rast a mnoho iného.

Následne si musíme byť istý, že dotyčný o koučing stojí, či chce byť koučovaný. Niečo ako povinný koučing by v zásade nemal existovať. Istým spôsobom sa to prieči s jeho hlavnou myšlienkou.  Dobrovoľnosť je jeho významnou črtou. Predstavte si, že by niekto za vami prišiel (najlepšie šéf), opýtal sa vás, aký máte problém a išiel by vás koučovať. Ako by ste sa cítili? Mali by ste chuť mu povedať o vašich (aj keď pracovných) problémoch? Chceli by ste s ním viesť takýto rozhovor? Pravdepodobne nie. Ale museli by ste. A boli by ste úprimný?

Najmä vtedy, ak koučing využíva šéf, manažér, či iný nadriadený, je veľmi dôležitá aj otázka dôvery. Preto ak ste vy v pozícii manažéra a zároveň koučujete, nikdy nezabúdajte na tenký ľad v oblasti dôvery a vždy majte na pamäti, že koučing nie je ani forma zadávania úloh, nie je to hodnotenie a už vôbec nie kontrola.

Ako dobrí manažéri využívajúci koučing vo svojej praxi by ste si mali byť vedomí na jednej strane toho, aké pozitívne efekty koučing má, ale na druhej strane, je potrebné sa vyvarovať tenkému ľadu, na ktorý vás táto cesta môže priviesť. Najlepšiu radu, akú vám môžem dať je, že upevňujte svoje vedomosti v oblasti koučingu, rozmýšľajte, kedy je koučing vhodný a kedy nie, koučujte bez vedľajších úmyslov, a tak zefektívňujte prácu svojho tímu.

Viac o výhodách, ale aj úskaliach koučingu v manažérskej praxi sa môžete dozvedieť na našom vzdelávaní Koučing vo firemnom prostredí alebo manažér ako kouč.